utorok 15. januára 2013

Keď som 1.krát zbadala tento príbeh na internete, našla som to v PPT formáte a s krásnou melódiou, ktorá k tomu hrala. Musím sa priznať, že mi vyhrkli aj slzy. Je to príbeh na zamyslenie, ktorý v sebe ukrýva krásnu myšlienku. Viem, že mnohí si to ani neprečítajú, lebo je to pomerne dlhé, no myslím si, že prečítanie by určite stálo zato. :)


Život človeka, ktorý sa narodí na tejto planéte, sa dá prirovnať ku ceste vlakom. Táto cesta je plná príjemných prekvapení, ale i smútku. Začína sa naším nastúpením a končí vystúpením z vlaku.
Narodením nasadáme do vlaku a stretávame tam osoby, s ktorými by sme si priali zostať počas celej cesty: našich rodičov. Ale pravda je iná. Oni na nejakej stanici vystupujú, zbavujúc nás svojej citlivosti, priazne a nenahraditeľného sprevádzania. To ale neprekáža tomu, aby nastúpili iné osoby, ktoré sa pre nás stanú veľmi dôležitými. Prichádzajú naši bratia, priatelia a zázračné lásky. Medzi osobami, ktoré cestujú týmto vlakom, sa nájdu i také, ktoré sa prišli len previezť. Také, ktoré pri cestovaní vyvolávajú len smútok. Ale tiež také, ktoré chodia po vlaku a sú pripravené pomôcť tomu, kto to potrebuje. Mnohí po vystúpení zanechávajú clivosť... Iní prejdú tak nepozorovane, že si ani neuvedomíme, kedy uvoľnili miesto. Niektorí cestujúci, ktorých najviac milujeme, obsadia miesta vo vagónoch, ktoré sú najďalej od toho nášho. Preto budeme musieť prejsť našu cestu bez nich. Samozrejme, nič nebráni tomu, aby sme sa počas cesty poobzerali po našom vagóne a vybrali sa k nim... Ale už si nebudeme môcť sadnúť vedľa nich, lebo toto miesto už bude obsadené inou osobou. Nevadí, táto cesta vyzerá práve takto: plná výziev, snov, fantázie, očakávaní, stretávaní a rozlúčok... Ale nikdy návratov. Preto absolvujme našu cestu najlepšie, ako sa dá. Pokúsme sa nadviazať známosť s každým cestujúcim, hľadajúc v každom z nich tie najlepšie vlastnosti. Pamätajme, že v hociktorom úseku cesty môžu koktať a my im pravdepodobne budeme musieť porozumieť... Pretože aj nám sa mnohokrát bude pliesť jazyk a nájde sa niekto, kto bude rozumieť nám. Veľké tajomstvo spočíva v tom, že sa nikdy nedozvieme, na akej stanici vystupujeme, ani kde vystupujú naši spoločníci, a dokonca ani ten, kto má miesto po našom boku. Oddeliť sa od niektorých priateľov, s ktorými sme cestovali, bude bolestné. Opustiť našich životných partnerov a deti, a nechať ich samé, nemusí byť ľahké. O to radostnejšie však bude, keď skončí aj ich cesta a oni vystúpia na hlavnej stanici s batožinou, ktorú pri nastupovaní nemali. Myšlienka, že aj my sme sa pričinili k tomu, aby sa ich batožina zväčšovala a stávala sa hodnotnejšou, nás urobí šťastnými.

3 komentáre:

  1. wow, krásny príbeh :) ešte som ho inde nečítala, tak som rada, že si ho sem zverejnila ;)

    po dlhom čase som začala opäť blogovať, srdečne <3 pozývam ku mne :)
    Sue http://kuceravasue.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
  2. prekrásny príbeh!
    Navštívte aj náš nový blog:
    http://dklsk.blogspot.sk/
    Budeme sa tešiť:)
    ..veľmi pekný blog

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Je to moc krásně napsané, člověk by potřeboval chvíli klidu, aby si založil hlavu a přemýšlel nad tím, co právě přečetl...

    OdpovedaťOdstrániť